Vítajte na mojej stránke

Som rada, že si otvorila moju stránku. Cíť sa tu dobre a budem rada ak napíšeš komentár. Píšem tu články na ktoré rada spomínam a ktoré ma zaujímajú. Nájdeš tu z každého trošku. Prajem ti krásny deň.

14. 9. 2012

Burina

Voľakedy dávno, pradávno pred miliónmi rokmi boh stvoril túto zem. Z každého nadelil, aby na zemi o nič  nebola núdza. Myslel na všetkých. Naplnil jazerá, toky, rieky, potôčiky.  Stvoril zvieratá, vtáky, ryby, hmyz, pridelil im svoje páry a určil im miesta na zemi.  Vyčistil vzduch, stvoril Boha vetra, slnka, vody, zvierat. Aby zem bola pestrá rozsypal zrnká rastlín na štyri strany.  Na sever, juh, východ a západ, ktoré nám dodnes ukazujú svetové strany.  Bohovia žili v prepychu a vládol medzi nimi mier a pokoj. Bohovia mali dohliadnuť na kolobeh týchto prírastkov na zemi.  Zo zrniek pomaly vyrástli rôzne druhy rastlín, ktoré priali rozhodnutia boha a prispôsobili sa k pôde. Boh vody ich pokropil, Boh slnka ich vysušil a Boh vetra ich rozniesol po celej planéte. Z každého jedného semiečka vyrástol jedinec. . Jedna krajšia ako druhá. Jedna biela, druhá červená, tretia pestrofarebná, ďalšia modrá a oranžová.  Od tých čias sa rozoznávajú základné farby. Všetky rastlinky žili v harmónií, navzájom sa chránili a pomáhali si a nezabudli pochváliť jedna druhú. Každá jedna rastlinka bola jedinečná a nádherná, len jedna bola osamotená a smutná. Boh jej nenadelil okrem zelenej farby žiadnu inú. Bola smutná, lebo kým ostatné rastlinky menia svoje farby a majú kvety, plody, ona je po celý čas taká istá. Nikto ju nepochváli, nikto sa nekochá z jej listov, ba ani kvety nemá a plody maličké ledva viditeľné. Chcela byť ako ostatné, chcela ich ochraňovať, starať sa o nich, ale nikto ju nechcel, nikto sa s ňou nechcel rozprávať, hrať sa a podeliť sa o svoju krásu. Smutná rastlinka chodila každý deň  od jednej rastline k druhej, ale nikde nenašla pochopenie, ani chvály.  Chodila po celý rok až sa dostala k poslednej na zemi žijúcej rastline. Bola jej poslednou nádejou. Kým ostatné rastlinky ju zdvorilo odmietli alebo sa ospravedlnili, že už majú svojho ochrancu tá posledná už z ďaleka na ňu kričala." Neopováž sa sem priblížiť, si taká ohavná a škaredá, zašpiníš ma a okrem toho mi tieniš na môj krásny kvet. Rastlinka stratila svoju poslednú nádej, bola nahnevaná na všetky rastliny, lebo ju poslali do záhuby. Utekala na najvyššiu skalu,  potriasla so svojou hrivou a kričala. Tu je odkaz odo mňa. Od dnešného dňa vás budem prenasledovať vo dne a v nocí. Budem stále pri vás, vyrastiem skôr ako vy, so všetkými silami sa budem snažiť, aby ste nevyrástli do krásy, budem brániť Bohu vody aby vás pokropil, Bohu slnka aby vás osušil a Bohu vetru aby vás rozniesol.  Budete som nou každý deň bojovať aby ste prežili, každý deň vám budem pripomínať ako ste ma ohrdli a nechceli. To vám prísahám - ja - burina.
Zverejnenie komentára