Voľakedy dávno žil v jednej dedine gazda Ján so svojou rodinou. Mali veľké gazdovstvo, hospodárske zvieratá, medzi nimi aj kravy. Ján bol už nejakú dobu veľmi nespokojný. Jeho kravy dávali už tri týždne krvavé mlieko a z maštale sa každú noc ozývali čudné zvuky. Nevedel si s tým poradiť, preto zašiel za miestnym farárom. Na druhý deň sa farár nasťahoval do maštale, zobral so sebou modlitebnú knižku, svätenú vodu, sviečky a bielu kriedu. Strávil tam celý deň a ubezpečil gazdu, že od tejto noci už bude všetko v poriadku. Gazda Ján bol veľmi zvedavý čo sa bude diať a poprosil farára či by nemohol cez noc ostať v maštali. Farár nerád ale nakoniec súhlasil. S bielou kriedou nakreslil kruh a prikázal gazdovi, aby zostal v kruhu a za žiadnych okolností z kruhu nevychádzal.
Nastala noc, kostolné veže práve odbili dvanásť hodín. Otvorila sa brána a dovnútra sa hrnuli tri obrovské čierne psy rovno do maštale a začali cicať kravy. Kravy od bolesti kopali , múčali ale psy neprestávali. Gazda na tú hrôzu už nevedel pozerať, vystúpil zo sväteného kruhu, zobral vidly a zabil jedného psa. V tom okamihu zmizli všetky tri. Na druhý deň sa rozniesla správa, že v neďalekej stodole našli zavraždenú ženu. Farár bol veľmi nespokojný, že gazda nedodržal jeho rady a varoval ho, aby bol veľmi opatrný. Pravdepodobne, zavraždená žena bola jedna zo psov. Boli to bosorky a každú noc brali na seba podobu psov.
Dni ubehli, od tej noci všetko bolo v poriadku. Kravy dávali už čisté mlieko, gazda pomaly zabúdal na strašidelnú noc.
Ubehol práve rok .Ján išiel zatvoriť bránu. Kostolné veže práve odbili dvanásť hodín....
Jána našli ráno zavraždeného. V srdci mal zapichnuté vidly, a prehryznuté hrdlo od veľkého psa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára