Príbeh nám rozprával otec. Strašidelná atmosféra sa dala krájať, ja so sestrami schúlené do klbka, zhasnuté svetlá a otec pri posteli začína svoj príbeh.
V dedine žil mládenec menom František. Bol autobusárom. Po šichte, ktorá sa skončila pred polnocou sa zvykol už dlhé roky zastaviť na osvieženie v miestnej krčme. Jeho cesta viedla okolo cintorína. Aj túto noc, keď prechádzal okolo cintorína, zazrel niečo nezvyčajné. Pred cintorínom zbadal bielu hus. Bolo mu to čudné, aj húsky mu bolo ľúto. Dlho neváhal, veď v tom čase v každom dome chovali husi, buď sa voľakto prihlási alebo si jednoducho húsku nechá. Pristúpil k húske a začal ju naháňať. Ako tak naháňal húsku, šup, hus mu skočila do krku a stalo sa niečo neočakávané. Hus začala rozprávať ľudskou rečou: "Teraz ma musíš zobrať a prejsť okolo kostola a dediny, a to tri krát." František nevedel, či sa mu sníva alebo či je to skutočnosť, ale poslúchol. Na kostolnej veži práve odbili polnoc. Keď František z posledných síl položil hus nočná mora sa ešte neskončila. Hus pohrozila Františkovi, ak len slovkom mieni o tom, čo sa mu tú noc stalo, do troch dní umrie.
Nebolo nocí ani dní aby František nemyslel na bielu hus. Z veselého človeka sa stal smutný, zachmúrený čudák. Nikto si nevedel vysvetliť jeho správanie, každý sa vypytoval, čo mu je, čo sa mu stalo. František mlčal. Na nátlak svojej ženy svoju ťažobu už nevydržal a vyrozprával svoju nočnú moru. František na druhý deň ochorel. Na tretí deň zomrel. Smútočný sprievod sprevádzala biela hus a na konci pohrebu tri krát zagágala.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára