Mikuláš je sviatok nás všetkých, tešíme sa všetci, ale predovšetkým tí najmenší. Mikuláš síce nosí menšie darčeky ako Ježiško, ale aj on príde každý rok. Čakáme ho a on nás obdarúva so sladkosťami, orieškami a určite nezabudne pribaliť niečo zdravé. Mikuláš. Spomienky naňho u mňa vyvolávajú zvláštne pocity. Keď som bola malá, chodil k nám osobne každý rok. V ten deň sme sa celý deň pripravovali. A ako? Psychicky. Keď sa už stmievalo prikrádali sme sa k oknu a pozerali či už neprichádza. Bolo zvláštne, že za tie roky nikdy sme ho nezahliadli ako prichádza. Dlhé hodiny sme boli pricapené k oknu a on neprichádzal a neprichádzal ... Už sme stratili nádej, a boli sme sklamané, že na nás zabudol, alebo my sme neposlúchali a hnevá sa na nás. A v tom sme začuli zvonenie, nebolo to obyčajné zvonenie ale zvonenie Mikuláša. Prežívali sme naraz radosť a strach zároveň. Vo dverách sme zazreli bielu postavu, zaklopal a bez slova podišiel k nám. Nikdy neprehovoril ani jedno slovo. Na rozprávanie boli čerti. Obklopili nás a vypytovali sa či sme poslúchali a či sme boli dobrí. Naša odpoveď ako inak bola áno. Mikuláš naznačil s rukou, aby sme si kľakli. My sme už vedeli, že Mikuláš od nás chce, aby sme sa pomodlili. Neviem ako sme to dokázali v tom strachu, ale zakaždým sme sa pekne pomodlili. Mikuláš nás pohladil po tvári a z bieleho batohu vytiahol balíčky plné sladkostí. Spravil krížik a vznešeným krokom odchádzal v sprievode čertov. Tento deň sa opakoval, kým sme nevyrástli. Bol to deň plný radostí, strachu a očakávaní. Moje spomienky mi pripomína každý rok Mikuláš, ale teraz nechodí on k nám, ale ja s mojimi deťmi za ním . Každý rok 5. decembra sa vyberieme do Váhoviec, kde chodia Mikuláši. Nemusíme ich dlho hľadať, jeho príchod naznačuje húfa ľudí, ktorí ho sprevádzajú. Zvyčajne chodia traja a sprevádzajú ich čerti. Mikuláši sú ako praví, pekne oblečení, urastení a zvončekom naznačujú, že sú tu. Chodia z domu do domu a obdarúvajú detičky, po ceste rozdávajú cukríky, a nezabudnú sa pristaviť pri tých najmenších. Veľmi dôležitými sú aj čerti. Oni majú za úlohu uvolniť cestu k Mikulášom, chrániť ich a pravdaže zabávať ľudí, kým Mikuláši vnútri potešujú detičky. Majú rôzne tváre, jeden je zombík, druhý čert, tretí diabol a každý z nich má palicu alebo šibák, s ktorými odháňajú neposlušné deti a niekedy capnú po zadku aj nám. Priznávam sa aj po rokoch príchod Mikuláša vo mne vyvoláva rôzne pocity, určite je to aj strach, rešpekt a zároveň aj veľká radosť. 
Prajem vám pekného Mikuláša
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára